Pokiaľ patríte medzi milovníkov a milovníčky ľahkého bizáru a razíte cestu na Liptov s vidinou návštevy Jánošikovej mučiarne, či vás zaujíma maliarska a grafická tvorba Kolomana Sokola, chcete sa nechať unášať oázou slobody v miestnom kultúrnom centre Diera do sveta, alebo ste sa vydali za prírodným bohatstvom Liptovskej Kotliny, obklopenej zo severu Západnými a z juhu Nízkymi Tatrami, ste tu správne. A ako inak sa sem dopraviť, než vlakom, že.
Železničná stanica Liptovský Mikuláš volí vlažný marketing. Jediné služby, na ktoré láka prostredníctvom webu sú pokladňa a úschovňa batožín. Pokiaľ vás rezervované promo neodradí a naberiete odvahu na preskúmanie miestnych reálií, otvorí sa pred vami svet bohatší než výhľady na Baranec. Prevažne zavretá čakáreň v prízemí neočarí. Čo ale okúzli nejedného rozhliadajúceho sa, je monumentálny strop s presvitajúcimi slnečnými lúčmi. Smädní pocestní, lovci nostalgie i dobrodruhovia z pajzlov si prídu na svoje hneď v dvoch občerstvovacích zariadeniach.
Staničný bufet štvrtej cenovej skupiny zaujme s obmedzenou ponukou pochutín, kde nájdete hotdogy skoro až vegetariánskej kvality. Mäso by ste v nich hľadali len ťažko. Ale čo si budeme hovoriť, najväčší pôžitok z konzumácie párkov prináša horčica. Takže zrejme v poriadku aj s variantom ohriatej hadice šedo-ružovej farby. Tiež ponúkajú sáčkovú polievku s nádychom Ázie, čo v kombinácii s najsmutnejším alkoholom (rumom) a turkom v pomere voda a káva 1:1, rozjasní nejednému návštevníkovi deň. Donedávna, kým nezanikla Popradská pivovarnícka spoločnosť Pilsberg Beverages, nástupca druhého najstaršieho slovenského pivovaru Tatran Poprad, na stanici fičali hlavne pivá Staročesko a Kamzík. Teraz sa už reklamné banery hlásia k inej koze a z trubiek tečie Velkopopovický Kozel.
Pokiaľ je na váš vkus tunajšia ponuka príliš prízemná a bažíte skôr po komforte obývačky, vystúpte na poschodie a v Bufete na schodoch objavíte to pravé. Rozľahlá miestnosť s plyšovými fotelkami, ktoré pamätajú nejeden rozliaty nápoj i cigaretový dym z dôb, kedy fajčenie nepatrilo k zakázaným aktivitám sú len začiatkom. Kráčam rovno k baru a oslovením miestnu servírku vytiahnem z jej vesmíru, aby som si objednala nejakú kávu. Poddávam sa plyšu a nechávam sa vcucnúť do fotole, aby som zaujala správny uhol na sledovanie TV. Sŕkam pre zmenu nejakú miestnu odpoveď na espresso za neúmernú cenu ku kvalite kávy, čo mi však nevadí, lebo miestna atmosféra celkovú kvalitu bohato dopĺňa.
Z rohu chraptiaci televízor so seriálmi, ktoré TV Markíza točí v určitých vysielacích časoch ostatných dvadsať rokov, zaisťuje ďalší level cestovania časom. Občas sa na obrazovke blysne aj kdejaký šport. Jedným okom sledujem miestnu mládež, ktorá si z miestnych zásuviek mlčky dobíja smartfóny. Pri vedľajšom stole zas sedí akýsi randiaci pár, ktorí už v ranom veku vzdáva snahu o dialóg a naplno sa venuje online hrám. Prehodím ešte pár viet so štamgastmi, o tom, že život je jeden z najťažších. Do toho duní hlásenie príchodov a odchodov vlakov celou miestnosťou a reproduktor pripomenie, že i moja tunajšia zastávka nebude trvať večne. Tak zas ahoj stanica Liptovský Mikuláš.
spagh