Tatranské potulky nádražkové – 5. díl: Starý Smokovec

Starý Smokovec je kráľovská stanica TEŽky. Stretávajú sa tu vždy 3 električky a tvoria prestupný bod na všetky smery – Štrbské pleso, Tatranská Lomnica a Poprad-Tatry. Takáto priehršť prestupujúcich vytvára vysokokonkurenčné prostredie. O naše euríčka tu súperia hneď dve nádražky: Minibistro a Espresso u Katky.

Continue reading “Tatranské potulky nádražkové – 5. díl: Starý Smokovec”

Tatranské potulky nádražkové – 4. díl: Poprad-Tatry

Vystupujem v rozospatej stanici, hodinky ukazujú 2. 1. 2025, šesť hodín a trinásť minút. Nádražka 3. kategórie s lákavým názvom Pizza Gril otvára až o 9. Beriem batoh a posúvam sa k nástupištiam Tatranských elektrických železníc. Priamo pod monumentálnym reliéfom Tatier vidím Kaviareň Šálka. Pripravená obslúžiť ranné vtáčatá od 6.00. Objednávam kávu a vychutnávam si krásny východ slnka z vyvýšeného vestibulu. Výhľady hladia moje ranné zalepené oči.

Continue reading “Tatranské potulky nádražkové – 4. díl: Poprad-Tatry”

Tatranské potulky nádražkové – 2. díl: Štrbské pleso

Táto tatranská dovolenka mala jasný cieľ a to posedieť v miestnych nádražkách. Nasať atmosféru a niečo málo alkoholu takpovediac zdola. Nájsť prednosti ale i zatrateniahodné vlastnosti a vypočuť si niekoľko miestnych štamgastov. Celý život študujem i pracujem v gastre a tak vám moje pohľady možno prídu niekedy málo vágusácke. Najšťastnejší sa však cítim v podniku s atmosférou. V podniku ktorý má ducha a na nič sa nehrá. Tam prehliadam všetky pravidlá obsluhy aj etikety a len užívam moment. Je to vlastne oslobodzujúce sa na chvíľu zbaviť tejto profesnej deformácie. Nebudem zdržovať takže nazdravie!

Continue reading “Tatranské potulky nádražkové – 2. díl: Štrbské pleso”

Tatranské potulky nádražkové – 1. díl: Štrba

Táto tatranská dovolenka mala jasný cieľ a to posedieť v miestnych nádražkách. Nasať atmosféru a niečo málo alkoholu takpovediac zdola. Nájsť prednosti ale i zatrateniahodné vlastnosti a vypočuť si niekoľko miestnych štamgastov. Celý život študujem i pracujem v gastre a tak vám moje pohľady možno prídu niekedy málo vágusácke. Najšťastnejší sa však cítim v podniku s atmosférou. V podniku ktorý má ducha a na nič sa nehrá. Tam prehliadam všetky pravidlá obsluhy aj etikety a len užívam moment. Je to vlastne oslobodzujúce sa na chvíľu zbaviť tejto profesnej deformácie. Nebudem zdržovať takže nazdravie!

Continue reading “Tatranské potulky nádražkové – 1. díl: Štrba”