Vystupujem v rozospatej stanici, hodinky ukazujú 2. 1. 2025, šesť hodín a trinásť minút. Nádražka 3. kategórie s lákavým názvom Pizza Gril otvára až o 9. Beriem batoh a posúvam sa k nástupištiam Tatranských elektrických železníc. Priamo pod monumentálnym reliéfom Tatier vidím Kaviareň Šálka. Pripravená obslúžiť ranné vtáčatá od 6.00. Objednávam kávu a vychutnávam si krásny východ slnka z vyvýšeného vestibulu. Výhľady hladia moje ranné zalepené oči.
V priestore vládne zvláštny posilvestrovský kľud. Prechádzam sa po priestrannej hale a nachádzam prevádzku ktorej názov je ťažké určiť. V spletici nápisov sa najviac opakuje Alko. Bufet Alko by mal byť taktiež otvorené avšak v okienku je tma a pusto. Okolo prechádza veselý pánko a spieva: „Ani tak nebolo ani tak nesmie byť, že by tí Slováci nemali za čo piť.“ Postavím sa pri bufete Alko k typickej ´80 stojke z lahôdok priemerného okresného mesta a predstavujem si ako si vychutnávam raňajky pri tejto relikvii československého pohostinstva. Padá rozhodnutie vrátiť sa iný deň.
Využívam príležitosť a výlet do Alka spájam s jazdou historickou električkou Kométou. Výber v bufete bol značne obmedzený. Buchneme tam po bagete a čajíku. Tlačíme to do hláv pri stojke a ja si všimnem takú slovenskú vynaliezavosť panej predavačky. Všetok odpad ktorý vyprodukuje pracne vynáša do koša vestibulu. Bezodpadové hospodárstvo v praxi.
Szegény
Líbilo? Kupte nám pivo přes buymeacoffee, ať nám na cestách nevyschne.