Starý Smokovec je kráľovská stanica TEŽky. Stretávajú sa tu vždy 3 električky a tvoria prestupný bod na všetky smery – Štrbské pleso, Tatranská Lomnica a Poprad-Tatry. Takáto priehršť prestupujúcich vytvára vysokokonkurenčné prostredie. O naše euríčka tu súperia hneď dve nádražky: Minibistro a Espresso u Katky.
Minibistro láka na čapovaný remeselný ležiak Buchvald čo ma ako zamestnanca malého pivovaru nenechá chladným. Prvá zastávka je jasná! V príjemne vykúrenom a presvetlenom priestore sa ráznym krokom priblížim k pultu. Degustačné kombo pivo, borovička a utopenec dostávam takmer hneď. Ochutnávam skvelo načapované pivo a v ústach sa mi rozleje plná sladová chuť s ľahkou horkosťou. Cítim pokoj, rozjímam a nevnímam okolie. Vytrhne ma výrazný hlas: „Nazdravie!“ To sa už štrngá borovičkou Populus. Na jazyku ucítim borievkovú bombu až pokiaľ mi alkohol nestiahne hrdlo. Rýchly začiatok. Čo už.
„Podaj mi ten príbor!“ skríknem a už režem utopenca. Výborný pomer octu a vody, avšak ešte by mal chudák chvíľu odležať. Chute zatiaľ nestihli prejsť celým špekáčikom. Zeleninka v podobe cibule a príjemne páliacich baraních rohov znižuje sklamanie. Chlieb taktiež, je vynikajúci. Ochutnávame ešte balenie korbáčikov a už sa rozbieham k objednaniu huspeniny. V tom však počujem rázne rozhodnutie mojej jury: „Nie! Čaká nás predsa ešte espresso na druhej strane stanice!“ Zastavím sa a utriedim si myšlienky. Majú pravdu. Neprišli sme sa zabávať ale hodnoverne recenzovať podniky. Zavelím: „Tak teda presun!“
Katkine espresso na prvý pohľad pôsobí jemne ošuntene. Vo vchode nás privíta vysoké zátišie Hifi veže, televízora a rôznych dekorácií ako je mikuláš, tác Šariš či basa od piva. Interiér oplýva klasickým nábytkom nultých rokov. Drevotrieska potiahnutá sťa by masívne drevo. Gauče s červeným čalúnením usporiadané do boxov. V jednom z týchto boxov pri našom príchode odpočíva rodinka po výlete. Miestami svojou vravou prehlučia hity, ktoré sa vlnia z veže. Samozrejme, že melódie dokonale ladia k nábytku. Všetky tieto detaily sú samy o sebe mierne zvláštne až gýčové no v celku vytvárajú jedinečné podnebie útulnosti a akejsi domáckej pohody. Z premýšľania ma vytrhne bodrý pohľad obsluhy. Podídem k pultu a vyberám kombo ako v Minibistre. Samozrejme čisto z vedeckých dôvodov. Espresso variácia je teda Prazdroj, Borovička Horec a utopenec vlastnej výroby.
Objednávku berieme na uzavretú terasu a púšťame sa do hodnotenia. Plzeň správne v pivne čistom pohári. Nenadchne ani neurazí. S pribúdajúcou hladinou alkoholu poviem: “Nazdravie!” už značne hlasnejšie. Otáčam pohárikom dole krkom a zarazí ma chuť horca v borovičke. Myslel som, že Horec je slovo odvodené od hôr. Nenapadlo mi premýšľať o extrémnej horkosti. Borievky necítiť, celý destilát je vážne horký!
Zajedám hneď utopencom. Krásne odležaný v ľahšie octovom náleve ako v Minibistre. V náleve okrem utopeného pláve cibuľa, pomerne dosť cesnaku a feferónky. Práve mierna chuť cesnaku dáva utopencovi správny šmrnc! Obyčajný v obchode predkrájaný chlebík síce nepridá ale ani nezakryje chuťovú bombu špekáčky. Po pár otázkach na výčape sa rozhovorila aj pani za pultom – samotná Katka, majiteľka bistra. Podnik prevádzkuje už 18 rokov. Jej manžel je horský záchranár a tak sa tu stretávajú páni z HZS. Podľa fotografií usudzujem, že tu prežili nejeden pekný večer.
Smokovecké resumé znie: do Minibistra na remeselné pivo, destiláty a korbáčiky. Platba aj kartou. Do espressa na utopenca, plzeň a vysokohorskú atmosféru. Platba výhradne v hotovosti.
Szegény
Líbilo? Kupte nám pivo přes buymeacoffee, ať nám na cestách nevyschne.