Stanica spojená s mojou rodinou históriou. Práve tu môj pradedo Alexander Mráz prevádzkoval svoju nádražku. Bolo to niekedy v 40-tych rokoch. O to viac ma teší, že naše ubytovanie je práve v podkroví tejto stanice a spím dokonca v izbe kde vyrastal môj dedo.
Mám nutkanie na stanici urobiť vlastný hostinský happening. Obliekam dedov oblek a na ruku pridám pradedove hodinky. V ruke držím sud s pípou a kamaráti pomáhajú zo stolom a stoličkou. V plnej poľnej schádzame dole schodmi. Úsmevný bol najma príchod do čakárne, ktorá bola kedysi priestorom reštaurácie. Keď ma dve české turistky uvideli v obleku so sudom piva v ruke radšej odišli čakať von do zimy. Nedbal som a začal som čapovať do pohára, ktorý sa po tejto pradedovej reštaurácii zachoval. Hotový poklad. Čapujeme, fotíme, popíjame.
Presunuli sme sa aj von na miesto dnes už zbúranej verandy. Tak som si otvoril svoju nádražku s jedným stolom. Najviac ma potešil dedko, ktorý si u mňa objednal pivo akoby som tam mal skutočný podnik. Dostal som vynadané, že nemám reklamu a tak nikto nevie o tom že si môže vypiť pivo. Zaplatil a odišiel do električky. Vtedy som pocítil skutočné medzigeneračné prepojenie s pradedom. Nikdy sme sa nestretli.
O to všetko viac ma trápi nádražka 3. kategórie XXL bar. Je to vlastne XS drevený zrub s dvoma miestnosťami. Pri návšteva objednávame jediné pivo z ponuky – Zubr. Nebudem klamať, bolo to jedno z najhorších pív aké som kedy pil. Čapované snáď na 8-krát. Žiaden říz. Žiadna miera. Čakačka cez 8 minút na pivo v prázdnom podniku a ceny vyššie ako na Štrbskom plese. Paradoxne musíme pivo zapiť borovičkou aby sme sa zbavili jeho pachute. Utekám z tejto nočnej mory a je mi z toho smutno.
Szegény
Líbilo? Kupte nám pivo přes buymeacoffee, ať nám na cestách nevyschne.